FURT DAČO – Prečo sa vlastne v našom živote FURT DAČO deje?

,,Mojko, nemohol by si prísť pozrieť? Dačo sa mi tu na obrazovke postískalo."

,,Čaves, vypadol kolega, dojdeš v nedeľu do roboty, jo?"

,,Choď opraviť babke televízor, Nejde jej Lux ani Noe."

,, A to ako dlho mám variť to mäso? To treba aj vybrať z tej fólie?"

Horí mačka. Vypadol prúd. Tuleň v ZOO sa dusí. Nejde net. Ide net, ale nie dosť rýchlo. V robote zas ľuďom *ebe. Z roboty zas *ebe v hlave mne. Veľa roboty. Málo roboty. Chce ma. Zajtra ma už nechce. Lebo sme tlstí. Lebo som chudí. Jeden zápas ušiel na tikete. Zas nás pozvali na ďalšiu oslavu. Znova treba niečo kúpiť, vybavovať, zas niečo došlo doma,

FURT DAČO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Ale prečo je to tak?

Život je veľká mozaika udalostí a práve my máme to ,,šťastie alebo smolu“, že žijeme v najrýchlejšie sa rozvíjajúcej a meniacej sa etape v histórii ľudstva. Pár tisícok rokov bola veľká frajerina pästný klin a keď ste prišli o ďalších tisíc rokov, stále bol trendy :D, čím nechceme povedať, že vtedy nebolo čo riešiť a nebolo furt dačo. Pravdepodobne by si to málokto z nás chcel vymeniť, i keď žijeme dozaista náročnú dobu i dnes. Chceme tým povedať, že vzorce okolia a podnety sa vyvíjali pozvoľna a človek mal čas to všetko spracovať. Už len, keď si vezmeme našich starých rodičov, tí dozaista dosvedčia, ako bol život o niečo pomalší a človek dokázal lepšie žiť v prítomnosti.

To je ale fuč. Treba rýchlo rýchlo všetko stihnúť. Z každej strany sa na nás valia novinky v živote, zmeny, akcie, nové osoby, osobnosti, noví vinníci za našu životnú situáciu, lebo Matovič, lebo Fico, lebo Radičová, lebo Štefan I. Veľký, lebo Fero, the prvý ľudoop, atď Ekonomicky si skrátka Slovensko vodí pomerne zle, kapitalizmus nemá u nás dlhodobé trvanie ako v takom Holandsku, alebo Dánsku, kde si ľudia možno môžu dovoliť trochu spomaliť, preto sa možno ženieme a budujeme veci navôkol, aby sme dobehli posledných 100 rokov, počas ktorých sa tiež furt dačo dialo. život je pohyb. Čo sa nehýbe, stagnuje. A to nechceme.

Pre teba, čo sa neustále morduješ so životom, máme skvelý štít, ako to dať svetu najavo.

Ale aj ten pohyb je niekedy fuč a my musíme siahnuť po druhom prístupe k životu, že si treba užívať prítomnosť. Deti rýchlo vyrastú a už sa nebudú chcieť mojkať a že všetko s nimi trvá dlhšie? Možno o to ide. Spomaliť. Terasu, ktorú ste dnes postavili, budete musieť čoskoro natrieť, alebo opraviť a o chvíľu ti ju aj tak zhltne čas, aj to auto, z ktorého sa dnes tešíte, nebude terno večne. Je tajomstvo spokojného života práve v prijatí tohto faktu? Čo ak sa netreba snažiť zastaviť prút rieky, ale naučiť sa v ňom plávať? Prítomný okamih je všetko, čo máme. Minulosť už neexistuje, budúcnosť je len predstava. Ak sa naučíme všímať si tento moment, každý jednotlivý dych, chuť jedla v ústach, dotyk slnka na koži, zvuk smiechu našich blízkych, možno prestaneme vnímať život ako nekonečný boj.

A pre vás, ktorí žijete v prítomnosti, máme taktiež skvelý štít, ako sa brániť a dať najavo, že už stačilo.

A prečo sa to deje?

Pretože život je pohyb, zmena, dynamika. Pretože rastieme, učíme sa, vyvíjame sa. Možno je teda čas prestať bojovať s veternými mlynmi a začať si užívať jazdu. Prijať, že život nie je o tom, že raz dosiahneme stav bez starostí, ale o tom, že si prestaneme myslieť, že starosti sú problém.

Lebo nakoniec – keď bude raz ticho a nič sa nebude diať, možno nám bude chýbať ten chaos.

Takže teraz čo? Žiť a spomaliť alebo sa hnať dopredu a niečo sa snažiť dosiahnuť?

Oboje je správne. Dôležité je spoločne plávať medzi týmito stavmi. Spomaliť, nádych, výdych, objaviť v sebe vášeň, čo nás ženie vpred a hnať sa za ňou tak rýchlo ako to len ide a nezabudnúť na ňu niekedy zabudnúť a spomaliť znova na nejaký čas, aby sme si oddýchli, aby sme vystúpili z rutiny. Každý, ako to potrebuje.

Preto sa netrápte žiadnou z týchto možností. Buďte slobodní, pretože oboje je správne. Máte chtíč niečo vybudovať? Tak budujte. Máte dosť? Zastavte, ale netrápte sa tým, či nejdete dopredu príliš pomaly, alebo príliš rýchlo. Spravíte množstvo chýb. A to je správne. FURT BUDE DAČO.

A Aj tak na Vás zavolajú šandare. Alebo žandáre?

Dajte nám vedieť. Koho voláte vy?